Komentár CIO

Rámcové podmienky poukazujú na v zásade konštruktívne prostredie: solídny globálny rast, klesajúca inflácia a uvoľňovanie menovej politiky – minimálne v USA – môžu podporiť rizikové aktíva. Zároveň sa zvyšuje politická neistota, problémy s oceňovaním a regionálne rozdiely.

Umelá inteligencia zostane dominantným trendom štrukturálnych investícií aj v roku 2026. Dôraz sa však čoraz viac presúva z očakávania na skutočnú monetizáciu.

„Sedmička statočných“* zostáva stredobodom tohto ekosystému – nielen ako vývojári, ale predovšetkým ako prevádzkovatelia globálnej infraštruktúry umelej inteligencie. Investičný cyklus hlavných hyperscalers dosahuje nové dimenzie. Do dátových centier, čipov, sietí a dodávok energie prúdia vysoké dvojciferné miliardové sumy. Tieto investície nie sú samoúčelné, ale skôr vyjadrujú strategické postavenie: umelá inteligencia sa stáva ústrednou platformou pre zvyšovanie produktivity, nové obchodné modely a úspory z rozsahu.

Rastúca penetrácia reálnej ekonomiky je pre kapitálové trhy kľúčová. Aplikácie umelej inteligencie zvyšujú efektivitu, znižujú náklady a otvárajú nové zdroje príjmov – nielen v technologickom sektore, ale aj v priemysle, zdravotníctve, finančných službách a infraštruktúre. To viac zdôrazňuje súvislosť medzi investíciami do umelej inteligencie, hospodárskym rastom a rozvojom zisku.

Vysoké ocenenia jednotlivých akcií zostávajú predmetom diskusií. Narozdiel od predchádzajúcich technologických cyklov sú však tieto ocenenia podporené značnými peňažnými tokmi, vysokými maržami a reálnymi investičnými programami. Krátkodobá volatilita je stále možná, ale štrukturálne je umelá inteligencia menej cyklickým problémom a skôr novým technologickým základom pre globálny rast.

Po mimoriadne silnom výkone v roku 2025 sa očakáva, že rozvíjajúce sa trhy zaznamenajú v roku 2026 normalizovaný, ale stále pozitívny vývoj.

Rozvíjajúce sa trhy v súčasnosti tvoria približne dve tretiny globálneho hospodárskeho rastu a rastú výrazne rýchlejšie ako rozvinuté ekonomiky.

Podľa súčasných odhadov zostáva Ázia kľúčovým motorom rastu. Kórea a Taiwan budú pravdepodobne naďalej profitovať z globálneho boomu infraštruktúry polovodičov a umelej inteligencie, zatiaľ čo Čína sa stáva atraktívnejšou napriek geopolitickému napätiu a štrukturálnym výzvam – najmä v technologickom sektore a obchodných modeloch súvisiacich s umelou inteligenciou. India zostáva jednou z najzaujímavejších investičných destinácií z dlhodobého hľadiska, aj keď vysoké ocenenia si v krátkodobom horizonte vyžadujú selektívny prístup.

Latinská Amerika a časti východnej Európy dopĺňajú obraz s aktuálne atraktívnymi oceneniami, vysokými reálnymi úrokovými sadzbami a pokrokom v štrukturálnych reformách. Na strane dlhopisov zostávajú zaujímavé dlhopisy v tvrdej aj lokálnej mene, pričom slabší americký dolár poskytuje ďalšie stimuly. Kľúčová bude v roku 2026 menej široká rally a skôr aktívnejšia alokácia, regionálna diferenciácia a cielený výber krajín a sektorov.

Stredná a východná Európa bude v roku 2026 zohrávať osobitnú úlohu. Región v súčasnosti rastie štrukturálne rýchlejšie ako eurozóna a profituje z fondov EÚ, trendov nearshoringu a úzkych priemyselných väzieb so západnou Európou.

Hoci v jednotlivých krajinách pretrvávajú fiškálne a politické riziká, celkový obraz je stabilný: rastúce reálne príjmy, investície do infraštruktúry a rastúca integrácia do európskych hodnotových reťazcov. Pre investorov tak stredná a východná Európa ponúka kombináciu dynamiky rozvíjajúcich sa trhov a európskej stability.

V roku 2026 sa infraštruktúra vyvinie z doplnkovej obrannej témy na kľúčový rastový príbeh.

Globálne investičné potreby sú obrovské a sú poháňané energetickou transformáciou, digitalizáciou, urbanizáciou a odolnosťou dodávateľského reťazca.

Obzvlášť pozoruhodné sú rozsiahle investičné programy v Nemecku. Verejné financie čoraz viac smerujú do dopravy, energetiky, sietí, digitalizácie a bývania. Tieto programy nielen stabilizujú ekonomiku, ale aj spúšťajú dlhodobejší investičný cyklus, ktorý presiahne rok 2026.

Infraštruktúra sa tak stáva strategickým prepojením medzi niekoľkými megatrendmi:

• Energetická a klimatická transformácia

• Digitalizácia a infraštruktúra umelej inteligencie

• Priemyselná konkurencieschopnosť Európy

Pre Európu ako celok to bude viesť k novému rastu. Po rokoch štrukturálne nedostatočnej výkonnosti by investície do infraštruktúry, fiškálne stimuly a postupné oživenie hospodárstva mohli z Európy urobiť kandidáta na oživenie – najmä v porovnaní s vysoko cenenými americkými trhmi.

Európa vstúpi do roku 2026 z pozície nízkych očakávaní. To môže ponúknuť príležitosti. Mierne ocenenia, fiškálne stimuly – na čele s Nemeckom – a ekonomická stabilizácia vytvárajú asymetrický profil rizika a výnosu.

Európske spoločnosti navyše nepriamo profitujú z globálnych trendov, ako je umelá inteligencia a infraštruktúra, aj keď nie sú stredobodom pozornosti. Širšia účasť na trhu a rotácia smerom k významným, malým a stredným spoločnostiam sa v priebehu roka javí ako pravdepodobná.

Po širokom a silnom výkone takmer všetkých tried aktív v roku 2025 význam diverzifikácie v roku 2026 výrazne stúpa. Midterm voľby v USA, geopolitické napätia a vysoká koncentrácia trhu zvyšujú volatilitný potenciál. V prostredí, kde mnohé trhy už vykazujú ambiciózne ocenenia, je ťažšie dosiahnuť výnosy len z jednej triedy aktív. Regionálne rozloženie, tematická diverzifikácia a cielené nasadenie rôznych tried aktív s ohľadom na menové riziká (USD, japonský jen atď.) sa dostávajú opäť do ostrejšieho zamerania.

*Sedmička statočných tvoria technologické spoločnosti Apple, Nvidia, Alphabet, Meta, Amazon, Tesla a Microsoft.